Gramatika:
Národnosti:
Japonsko - nihon (niekedy Nippon)
Čína - chuugoku
Kórea - kankoku (niekedy chousen)
Anglicko - igirisu
Amerika - amerika
Kanada - kanada
Španielsko - supein
Taliansko - itaria
Nemecko - doitsu
Francúzko . furansu
Čechy - cheko
Slovensko - surobakia
Rusko - roshia
austrália - oosutoraria
- keď chceme povedať napr. japonec , jednoducho k japonsku pripojíme príponu "jin" (znamená to človek/osoba)
Teda, ak JIN pripojíme k akejkoľvek národnosti, vnikne z neho občan:
japonec - nihonjin
číňan - chuugokujin
čech - chekojin
slovák - surobakiajin
Japončina, slovenčina, nemčina, ...
- nastane, keď pripojíme k názvu krajiny "go"
japončina - nihongo
čínština - chuukogugo
čeština - chekogo
slovenčina - surobakiago
POZOR! - je tu výnimka - angličtina - ktorá sa nepovie igirisugo, ale EIGO, čiže:
angličtina - eigo
HITO:
- je niekoľko spôsobov, ako označiť v japončine človeka,
napríklad muž sa povie otoko a žena onna no zdvorilejšie je "otoko no hito" alebo "onna no hito" (teda mužská osoba/osoba muža a ženská osoba/osoba ženy)
Skúste ich preložiť:
1. Watashi wa surobakiajin desu.
2. Anata wa nihojin desu ka.
3. Oosutorariajin desu.
(kontrolu nájdeš na konci Gramatiky)
KSAD slová:
- v slovenčine máme len 2 úrovne "vzdialenosti" , teda TOTO a TAMTO; TU a TAM; TENTO a TAMTEN, japonci ich majú 3
1.začíname s miestom:
koko - TU, pri hovoriacom (fyzicky alebo psychicky)
soko - TAM, pri poslucháčovi (fyzicky alebo psychicky)
asoko - TAMTO, HENTAM, nie pri nás, preč od nás (fyzicky alebo psychycky)
- a otázka
doko- Kde?
príklady:
Hon wa doko desu ka. - Kde je kniha?
Hon wa koko desu. - Kniha je tu.
Enpitsu wa doko desu ka. - Kde je ceruzka?
Enpitsu wa soko desu. - Ceruzka je tam. (tam- pri poslucháčovi, teda pri vás)
Watashi no ringo wa doko desu ka. - Kde je moje jablko?
Anata no ringo wa asoko desu. - Tvoje jablko je hentam.
Koko desu. - Tu som / Tu je.
2.Keď chceme povedať tento, tamten, hentamten.
kono- TENTO, pri hovoriacom (fyzicky alebo psychicky)
sono-TAMTEN, pri poslucháčovi (fyzicky alebo psychicky)
ano- HENTAMTEN, preč od nás (fyzicky alebo psychicky)
a otázka
dono- KTORÝ?
príklady:
Kono enpitsu wa dare no desu ka. - Čia je táto ceruzka?
Ano hito wa nihonjin desu ka. - Tamten človek je japonec?
Sono hito wa dare desu ka. - Kto je ten človek?
Ano rinko wa doko desu ka.. - Kde je to jablko?
Watashi wa ano onna no hito no tomodachi desu. - Som priateľ tej ženy.
(tomodachi - priateľ)
Sono inu wa watasi no ja nai. - Ten pes nie je môj.
Dono neko wa anata no desu ka. - Ktorá mačka je tvoja?
3. chceme povedať TO, TAMTO, ... :
kore- TOTO, pri hovoriacom (fyzicky/psychicky)
sore - TAMTO, pri poslucháčovi (fyzicky/psychicky)
are- HENTAMTO, preč od nás (fyzicky/psychicky)
a otázka
dore- KTORÉ? ČO?
príklady:
Kore wa watashi no jitensha dewa arimasen. - Toto nie je môj bicykel
(jitensha - bicykel)
Kore wa totemo utsukushii desu - Toto je veľmi pekné.
(totemo - veľmi ; utsukushii - pekný)
Sore wa nan desu ka. - Čo je to?
Are wa ano chuugokujin no desu. - Tamto je toho číňana. /Tanmto patrí tomu číňanovi.
Dore wa anata no desu ka? - Ktoré je tvoje?
KONTROLA PREKLADU VIET:
1. Ja som slovák.
2. Ty si japonec?
3. Som austrálčan.
Tak čo, mali ste všetko dobre? ;) ... blahoželám :D .... a ak nie, nevadí. To sa predsa doučíte. :)
Písmo:
SA:
aj keď napíšete bez tej fajočky nič sa nestane. Ale odporúčam s fajočkou :)
SHI:
SU:
SE:
SO:
Výslovnosť:
SA - vyslovuje sa ako normálne (slovenské) sa
SHI - vyslovuje sa ako ši
SU - je to vlastne niečo medzi su a sü
SE - ako slovenské se
SO - ako naše so
To je k 3.lekcii všetko. Prajem príjemné učenie. :)