Praktická japončina
- frázy so situáciami, ktoré sa vyskytujú v obyčajnom dne:
Prvé stretnutie/zoznamka:
Prepáčte (pri oslovení) - Sumimasen
Rad/a ťa spoznávam. - Hadžimemašite. [číta sa- hadžimemašte]
Ešte raz, prosím. - Mouičido, onenaishimasu [móičido, onenaišimas]
Pomalšie. - Yukkuri [číta sa juk-kuri a píše sa Yu-tsu-ku-ri]
Áno, to je pravda - Hai, sou desu [haj, só des]
Príklad: "Peter išiel do kina." oznámila mi sestra, lenže všetko naznačuje, že Peťo nie je doma. Teraz viem, že je v kine. ... Američania, by povedali vidím slováci aha a japonci Sou nan da.
Takže je to skôr z kontextu, ale dá sa aj pri vidím aj pri aha.
Správne/yeah - Sou-sou [só-só]
Príklad: "Vyhrali sme v automate!"
"Hontou?" - "Vážne?"
Príklad: "Dostal som certifikáz z matematiky."
-"Hontou? Sou ne." - "Vážne? Nechaj ma pozrieť/ukáž mi to"
Odchádzam (z domu) - Ittekimasu [it-tekimas a píše sa i-tsu-te-ki-ma-su]
(odpoveď) dávaj si pozor/opatruj sa - itterasshai [it-terašai a píše sa i-tsu-te-ra-tsu-shi-sha-i]
Som doma (keď prídete) - Tadaima
(odpoveď) vitaj doma/späť - Okaeri
Čo to je? - Dou shimashita ka. [dó šimašta ka.]
- Dou shita no? [dó šita no?] - neformálne
ahoj, pri zdvihnutí telefónu - Moshimoshi!
Ako sa máš? - O-genki desu ka?
- Genki? - neformálne
Dovidenia (pri volaní) - Sayounara
yay! (prekvapenie) - Yatta!
(o jedle) delikátne - Oishii
(o jedle) nedobré/ zle chutné - Mazui
Ďakujem za jedlo. (pri odchode z reštaurácie) - Gochisousama deshita
šťastný (pocit/nádala) - ureshii
smutný - kanashii
aké hrozné - hidoi
som prekvapený/á - bikkurishita
pocity z minulosti / spomínanie - natsukashii
počasie - tenki
prší - ame
je oblačno - kumori
je slnečno - hare
sneží - yuki
horúco - atsui
zima/chladno - samui
Kde je záchod? - Toire wa doko desu ka.
Kde je stanica? - Eki wa doko desu ka.
Rozbor vety:
Keď sa chcete spýtať, kde nie čo je, skrátka poviete miesto, kam sa chcete dostať, za ním nasleduje častica označujúca podmet WA.
Doko, opytovacie zámeno - kde? a sloveso byť + partikula označujúca otázku.