2.lekcia

Дéлать – robiť

Napíšem vám, ako sa čítajú zaradom, tak Делать – ďélať , ja ďélaju, ty ďélaješ, on ďélajet, my ďélajem, vy ďélajete, oňí ďélajut

Писать – pisáť

Писать – pisáť, ja pišú, ty píšeš, on píšet, my píšem, vy píšete, oňí píšut

Нести – niesť

Нести – ňesťí, ja ňesú, ty ňesjoš, on ňesjot, my ňesjom, vy ňesjóte, oňí ňesút

Podľa vzoru Делать sa časujú slovesá, ktoré majú prítomníkový kmeň zakončený na –j. Táto spoluhláska sa nikdy nemení, napr. читаешь (čitáj – eš) ; краснеть, я краснею (ja krasňé-j-u) ты красиéешь ; обуть, ты  обуешь (ty obúj-eš) a iné.

Teda, podľa slovesa Делать   sa skloňujú napr. slovesá:  читáть [čítať] ; краснéть [krásnieť]; рисовáть [rysovať]; обýть [obuť]  

Podľa vzoru Писать časujeme slovesá s neurčitkom na  - ть, ktorých prítomníkový kmeň nie je zakončený na –j. Posledná kmeňová spoluhláska sa niekedy nemení, niekedy sa mení.

(kmeň sa nemení): 

 Махáть- mávať        искáть- hľadať

я машý                         я ищý

ты мáшешь                  ты и́щешь

...                                ...

(kmeň sa mení):

Брать, я берý, ты берёшь, Он берёт, ... Они́ берýт = brať

Звать, я зовý, ты зовёшь, Он зовёт, ... Они́ зовýт = zvať, volať

Кри́кнуть, я кри́кну, ты кри́кнешь, ... Они́ кри́кнут = skríknuť

Podľa vzoru нести́ časujeme slovesá zakončené v neurčitku na – зти (зть), -сти (сть) a –чь; posledná kmeňová spoluhláska sa vždy mení,

 napr. везти́, я везý, ты везёшь, ... Они́ везýт, = viesť, niesť

Грызть, я грызý, ты грызёшь, ... Они́ грызýт = hrýzť  

Спасти́, я спасý, ты спасёшь, ... Они́ спасýт = zachrániť

Класть, я кладý, ты кладёшь, ... Они́ кладýт = klásť

Печь, я пекý, ты печёшь, ... Они́ пекýт = piecť