2. Lekcia
Gramatika:
"Ja som ... " - "Moje meno je..."
Susan desu.
Watashi wa Susan desu.
Watashi no namae wa Susan desu.
Namae wa Susan.
Watashi wa Susan.
Prvá veta: Susan desu - (Ja) som Susan
Watashi wa Susan desu.
"Watashi" znamená "ja" a "wa" je častica, ktorá "označuje TÉMU". Doslovne povedané "Ja som Susan."
Keď chceme povedať: Ty si Susan, povedali by sme Anata wa Susan desu.
"anata" - znamená - "ty"
Watashi wa Susan. - Je to to isté ako "Watashi wa Susan desu."
Watashi no namae wa Susan desu.
"no" - je častica, ktorá označuje jednak genitív a jednak vlastníctvo.
Čiže: Watashi no xxx = moje xxx ; Inu no xxx = Psove xxx ; Neko xxx = mačkine xxx
"namae" - znamená - "meno"
Watashi no (moje) namae wa (meno) Susan desu (je Susan)
a Namae wa Susan je vlastne len variáciou ejto vety. Watashi no namae wa Susan desu. Dá sa povedať len "Namae wa Susan."
"Aké je tvoje meno?"
(Anata no) namae wa nan desu ka.
Radšej (je to zdvorilejšie):
Onamae wa nan desu ka.
O pred namae ja predpona, ktorá dodáva úctu.
Onamae wa nan desu ka. - Ako sa voláš?
Watashi no namae wa Jana desu. - Ja sa volám Jana.
Inu no namae wa nan desu ka. - Ako sa volá pes? (Aké je meno psa?)
Inu no namae wa Dunčo deus. - Pes sa volá Dunčo.
"Kto je to?"
"Nan" nahradíkme "Dare", lebo sa jedná o človeka a nie o vec.
"Dare" znamená "Kto"
"Dare desu ka. - Kto je to?"
"Dare no desu ka. - Čie je to?"
Kono - tento
Kono inu wa dare no desu ka. - Koho je tento pes?
Ivana-san no desu. - Je pani Ivany.
Kono inu no namae wa nan desu ka. - Ako sa volá tento pes?
Onamae wa nan desu ka. - Ako sa voláš?
Kono inu wa anata no desu ka. - Je tento pes tvoj?
"wa" - vyslobuje sa "wa", ale v hiragane sa píše "ha"
- je to častica témy
- v mnohých prípadoch sa "wa" zhoduje s predmetom, hoci to tak nemusí byť vždy
Príklad použitia: Inu no namae wa Dunčo desu.
Psove meno je Dunčo/ Pes sa volá Dunčo.
"ga" - je to častica podmetu, ktorá označuje len a len podmet.
Príklad použitia: Inu ga tabemasu (tabemasu - je, konzumuje, papá)
↑
podmet (Inu je podmet, teda je častica ga za ním.)
Pes konzumuje.
"wo" - pre túto časticu je v hiragane samostatné písmenko, ktoré sa používa len a len pre ňu.
- označuje podmet
- vyslovuje sa [o] , nikedy [wo]
Príklad použitia: Ringo wo tebamasu. = Jem jablko.
"ni" - táto častica má strašne veľa použití, ale v podstate znamená "v/do" . Číta sa väčšinou mňkko (s mňkkým ň, teda ňi)
Príklad použitia: Gakkou ni desu. (gakkou - škola) = Som v škole/Je v škole.
"mo" - častica znamená "tiež" , "aj".
Príklad použitia: Watashi mo tabemasu. = Aj ja jem.
Watashi wa ringo wo gakkou ni tabemasu. - Zjedol som v škole moje jablko.
Téma-predmet-miesto-sloveso
Doslovne - Moje jablko v škole do jedla.
Písmo:
KA:
KI:
KU:
KE:
KO:
KA, KI, KE, KO = sa vyslovujú rovnsko ( ka, ki, ke, ko)
KU= sa vyslovuje niečo medzi ku a kü (podobne ako ü, u)
Tak, to je pre túto lekciu všetko. Znova, termín budúcej lekcie bude do 5-dní vystavený v kalendári akcii.