Gramatika
Tvar 2:
- je u godan slovies zakončený písmenom i, pri ichidan slovesách na i alebo e
aruku=ísť/kráčať - tvar2=aruki
miru=vidieť/pozerať - tvar2=mi
taberu=jesť - tvar2=tabe
toru=vziať - tvar2=tori
tatsu=stáť -tvar2=tachi
warau=smiať sa/usmievať sa - tvar2=warai
isogu=ponáhľať sa - tvar2=isogi
Prípony:
1, MASU - najzákladnejšia prípona, vyjadruje neminulý čas, teda prítomný alebo budúci, patrí medzi zdvorilé formy rozprávania
arukimasu= kráčam
mimasu= vidím
tabemasu= jem
torimasu= beriem
tachimasu= stojím
waraimasu= smejem sa
isogimasu= ponáhľam sa
Kyou wa Toukyou ni ikimasu. - Dnes idem do Tokya.
Ringo o tabemasu. - Jem jablko.
Ashita wa doko e ikimasu ka. - Kam ideš zajtra?
2, MASEN - je negatív od MASU, tabemasu= jem/tabemasen= nejem. Patrí k zdvorilému spôsobu rozprávania, významovo je taký istý ako tvar1+nai, až na to, že tvar1 je neformálny.
wakarimasen= nerozumiem (wakaranai= nerozumiem v neformálnej forme)
tabemasen= nejem (tabenai= nejem v neformálnej forme)
isogimasen= neponáhľam sa (isoganani = neponáhľam sa neformálne)
Kyou wa watashitachi to ikimasen. - Dnes s nami nepôjde.(Watashitachi= my ; tachi= plurálová prípona, ale používa sa iba vtedy, keď chceme zdôrazniť ten plurál. Pri zámenách sa používa stále, watashitachi to= s nami)
Nanimo miemasen. - Nič nevidím (nanimo= nič; mieru= (môcť) vidieť => miemasen= nevidím)
3.MASHITA - minulý pozitív, zdvorilý spôsob reči.
Kono eiga o mimashita ka. - Videl si tento film?
Kinou wa te o araimashita. - Včera som si umyl ruky. (te= ruka; arau= umyť (sa))
4.MASEN DESHITA - minulý negatív, formálny spôsob.
Toshokan ni ikimasen deshita. - Nešiel do knižnice.
Mada te o araimasen deshita. - Ešte si neumyla ruky. (mada= ešte)
5.MASHOU - imperatív 1.osoby plurálu / mám(e)...?
Nemashou! - Poďme spať
Obaasan o houmon suru koto ni ikimashou ka. - Mám ísť navštíviť babičku? (Obaasan= babička; houmon= návšteva; houmon suru= navštíviť (suru= robiť, urobiť); koto= abstraktná vec; iku= ísť; ikimashou ka= mám ísť?)
6.TAI - chcieť
tvar2+tai = chcieť (niečo robiť)
ikitai=chcem ísť/chcem žiť (iku= ísť; ikiru=žiť =>iki= tvar2 od oboch slovies, rozlíšiť sa dajú v hovorenej reči podľa kontextu a v písanej forme podľa znaku)
sakebitai= chcem kričať (sakebu= kričať)
oyogitai = chcem plávať (oyogu= plávať)
- je podobná s NAI v tom, že s obomi sa narába ako s i-prídavnými menami
ikitakunai= nechcem ísť
ikitakunakatta= nechcel som ísť
ikitakatta= chcel som ísť
- toto je neformálna forma, keď pridáte na koniec veci DESU, tak sa z nej stane formálna
Ima wa kare ni aitakunai desu. - Teraz ho nechcem stretnúť (Ima= teraz; kare ni= s ním; aitakunai desu= nechcem stretnúť)
Motto tabetai (desu). - Chcem jesť viac.
Tabun netakatta desu. - Asi chcela ísť spať. (tabun= možno/asi; neru= ísť spať (spať je nemuru))
Nepravideľné slovesá:
- sú len dve, suru (robiť) a kuru (prísť)
SURU
Tvar1 shi
Tvar2 shi
Tvar3 suru
Tvar4 sure
Tvar5 shiyou
Tvar te shite
Tvar ta shita
KURU
Tvar1 ko
Tvar2 ki
Tvar3 kuru
Tvar4 kure
Tvar5 koyou
Tvar te kite
Tvar ta kita
sloveso "iku"- ísť je pravidelné, ale v tvare te je "itte" a v tvare ta- "itta".
Písmo:
(katakana)
SA:
SHI:
SU:
SE:
SO:
TA:
CHI:
TSU:
TE:
TO:
