4. Lekcia

Gramatika:

Čísla od 0-10:

0 - rei alebo zero
1 - ichi
2 - ni
3 - san
4 - shi alebo yon
5 - go
6 - roku
7 - shichi alebo nana
8 - hachi
9 - kyuu alebo ku
10 - juu
 

čísla od 10-20:

napr. 11 = 10+1 teda juuichi

12 = 10+2 teda juuni

a tak ďalej ...

13 - juusan

14 - juushi alebo juuyon

15 juugo
16 juuroku
17 juushichi alebo juunana
18 juuhachi
19 juukyuu alebo juuku

a tak ďalej to ide na princípe napr. 20 - 2x10 teda nijuu

21 - nijuuichi

22 - nijuuni

23 - nijuusan

24 - nijuushi alebo nijuuyon

25 - nijuugo

30 - sanjuu

35 - sanjuugo

40 - yonjuu nie shijuu

60 - rokujuu

77 - nanajuunana

90 - kyuujuu nie kujuu

čísla od 100-1000:
100 sa po japonsky povie hyaku.
princíp je ten istý, napr. 200 bude 2x100 teda nihyaku , a tak to ide ďalej.
Avšak sú aj výnimky. 

100 hyaku
200 nihyaku
300 sanbyaku
400 yonhyaku
500 gohyaku
600 roppyaku
700 nanahyaku
800 happyaku
900 kyuuhyaku

vyšie je to stále ten istý princíp:

1000 - sen

10 000 - man

1 000 000 - hyakuman

To by bolo k číslovkám všetko. 

Častica "wo":

- označuje predmet vety

-číta sa ako "o"

Nihongo wo benkyou shimasu. - Učím sa japončinu 

(benhyou shimasu  - znamená - účím sa )

učím sa KOHO / ČO? - japončinu (japončina = nihongo (nominatív/podmet) = japončinu = nihongo wo (akuzatív / priamy predmet)

Pre tých čo tomu neporozumeli :

učím sa koho / čo? (otázka pre 4 pád, teda akuzatív)  .... učím sa japončinu .... v tomto prípade je nevyjadrený podmet (ja), prísudok je učím sa a predmetom je japončinu. Woalá, predmet máme určený, tak už ho len označíme (označíme - teda za neho dáme) časticou wo.   

Ako som už vravela, "wo" čítame ako "o" ... tak zvýrazním len "o" , aby ste si to lepšie zapamätali a neťahalo Vás vravieť "wo".

hon wo yomimasu - čítam knihu (yomimasu = čítam)
zasshi wo yomimasu - čítam časopis (zasshi = časopis)
niku wo tabemasu - jem mäso (niku = mäso, tabemasu = jem)
ringo wo tabemasu - jem jablko (ringo = jablko)
terebi wo mimasu - pozerám televízor (terebi (z anglickeho television)= televizia, mimasu = pozerám sa, dívam sa, vidím)
koora wo nomimasu - pijem kolu (koora (z anglickeho cola) = kola, nomimasu = pijem)
ongaku wo kikimasu - počúvam hudbu (ongaku = hudba, kikimasu = počúvať)

nechala som v týchto vetách nevyjadrený podmet, aby Vás to neplietlo, a aby tam pekne vynikol predmet 

Tak na ukážku ako by vyzerala taká veta s aj podmetom, prísudkom a predmetom:

Anata wa hon wo yomimasu - Čítaš knihu. (doslovne: Ty knihu čítaš.)

MASEN:

ako ste si (ne)všimli, všetky slovesá v predchádzajúcich vetách končia na masu.Slovesá končiace sa na masu, sú slovesá, ktoré vyjadrujú pozitývny prítomný alebo budúci čas.

prítomný alebo budúci čas - NEGATÍVNY , vytvoríte tak, že namiesto MASU dáte MASEN.

Nihongo wo benkyou shimasen. - Neučím sa japončinu.

Koora wo nomimasen. - Nepijem kolu.

Terebi wo mimasen. - Nepozerám telku. (ale aj Nebudem pozerať televízor.)

Vety na precvičenie:

Anata wa Nihongo wo benkyou shimasu ka?
Hai, Nihongo wo benkyou shimasu.
Dare ga Nihongo wo benkyou shimasu ka?
John-san ga Nihongo wo benkyou shimasu.
Kono inu wa niku wo tabemasu ka?
Hai, niku wo tabemasu.
Ano neko wa ringo wo tabemasu ka?
Iie, ringo wo tabemasen. Niku wo tabemasu.
Ano hito wa Nihonjin desu ka?
Iie, ano hito wa Nihonjin dewa arimasen. Chuugokujin desu.
Kono ongaku wo kikimasu ka?
Iie, kikimasen.
Sore wa anata no enpitsu desu ka?
Iie, sore wa watashi no enpitsu dewa arimasen.

Písanie:

Myslím si, že toho už viete celkom dosť, ale málo hiragany, tak budem dávať 10 slovíčok miesto 5. :)

TA:

CHI:

TSU:

TE:

TO:

NA:

NI:

NU:

NE:

NO:

TA - vyslovujeme bez zmeny, teda ako slovenské TA

CHI - vyslovujeme ako či, ale také mäkkšie či, povieme to tak, že pri vyslovovaní nedáme špičku jazyka, ale viac ku stredu jazyka, ale nie zas tak, aby to vyznelo ako ŤI 

TSU - niečo medzi tsu a cu 

TE - vyslovuje sa ako te :)

TO - ako to

NA - ako na 

NI - niečo medzi normálnym ni a ňi, ale či poviete tak, či tak, význam slova sa nezmení; ale predsa častejšie sa vraví ňi

NU - niečo medzi nu a nü

NE - tvrdo ako ne, síce trochu mäkkšie ako naše, ale nie ňe

NO - ako klasické no

A na záver, ... slovíčka:

すし (suši)
さかな (ryba)
あたたかい (teplý)
あつい (horúci)
いつか (niekedy, jedneho dna, raz)
ねこ (mačka)
しぬ (zomrieť)
このいぬのにく (mäso tohto psa)
あい (láska)
あおい (modrý)
なつ (leto)
ちかてつ (metro)
たなか (jedno popularne japonske priezvisko)
いきたい (chcem ísť/žiť)
あいさつ (pozdrav)
あかい (červený)
きく (počuť)
かく (písať)
いく (ísť)
おかしい (smiešny)
うつくしい (nádherný)
かつ (vyhrať)

a teraz naopak:

onitachi (duchovia, démoni, škriatkovia)
tsuku (robiť)
natsukashii (drahocenný, potešujúci)
inu (pes)
aki (jeseň)
itasu (robiť - úctivý štýl)
nakusu (stratiť)
sukoshi (trochu)
sukunai (zopár)
atashi (ja - používané ženami v neformálnych situáciach)
kesa (dnes ráno)
eki (stanica)
isu (stolička)
osake (sake - alkohol)
sekkai (svet)
kanata (koniec, strana)
atsushi (mužské meno)
toki (čas, keď)
satoshi (mužské meno)
nikui (tažký, obtiažný)
kachi (víťazstvo)
aniki (starši brat)

A máte čo robiť ... prajem veľa šťastia. :)