5. Lekcia

Gramatika:

1, Kam

ikimasu - ísť nieKAM

kimasu - prist (nieKAM)

kaerimasu - vratit sa (domov)

modorimasu - vratit sa (nieKAM)

častica "ni" preberali sme ju v druhej lekcii ... v podstate znamená k/do/v ... (pomôcka - niečo ako anglické in)

Všetky častice nasledujú až za slovom ... anata wa, ringo ga, gakkou ni 

Gakkou ni ikimasu. (gakkou = škola)
Daidokoro ni ikimasu. (daidokoro=kuchyňa)
Mise ni ikimasu. (mise = obchod)
Paati ni kimasu. (paati = párty)

Prvé ide svoleso označujúce KAM, ale bez toho "ni" to je len slovo, teda gakkou = škola , gakkou ni = v škole/ do školy a za tým ide sloveso.

Otázky a odpovede:

Gakkou ni kimasu ka.
Hai, gakkou ni ikimasu.
Iie, gakkou ni ikimasen.
 

Všímajte si postup. Kedy, kde a čo sa dialo.

Kyou gakkou ni ikimasen. (kyou=dnes) - Kedy? / dnes ... Kde? / v škole .... a čo sa dialo? / nešlo sa (niekam - v tomto prípade - škola .... a aby to dávalo zmysle, " Dnes sa nešlo do školy. "
Ashita watashi no paati ni kimasu ka. (ashita=zajtra, paati=party) ... teraz už aj s kým ... kedy? / zajtra ... kto? / ja  ... kde/ na párty .... čo robiť? / prísť ..... Zajtra ja na párty prídem. .... Prídem zajtra na párty.
Watashi wa mise ni ikimasu.(mise=obchod) ... skúste sami
Johnsan wa daidokoro ni kimasen.(daidokoro=kuchyna)
 

.

.

.

správne odpovede:

Watashi wa mise ni ikimasu. ... ja- v obchode -ísť ..... Pôjdem do obchodu.

Johnsan wa daidokoro ni kimasen. .... Pán John - v kuchyni - neprísť .... Pán John nepríde do kuchyni.

Stále platí to, že Masen je vlastne zápor.

Napr. gakkou ni ikimasu môže znamenať rovnako Idem do školy ako Pôjdem do školy.

2. Minulý čas

Minulý čas tvoríme tak, že miesto MASU dáme MASHITA, napr.:

paati ni ikimashita.
gakkou ni ikimashita.
Ringo wo tabemashita.
mizu wo nomimashita. (mizu=voda)
Watashi no inu wa niku o tabemashita.
Ano hon wo yomimashita.

Mashita sa zvykne vyslovovať s nevýrazným I, teda niečo ako [maš'ta] , ale nepreháňať to.

Minulý, negatívny čas:

pamätáte si na slovíčko desu? Minulý čas od neho je DESHITA. Teda ... :

gakkou ni IKIMASEN DESHITA.

... Teda, masen nám vyjadrí zápor a DESHITA minulý čas. 

anata no neko wa sono niku wo tabemashita ka.
dare no inu wa kore wo shimashita ka. (shimasu=robit, urobit)
anata wa asoko ni ikimasen deshita.
kinou mise ni ikimashita. (kinou=vcera)

Stále, zase a furt :) ... nezabúdajte, že častica "wo" sa číta ako "o" 

Písmená:

HA:

HI:

FU:

HE:

HO:

MA:

MI:

MU:

ME:

MO:

*を je špeciálne písmeno pre časticu '(w)o', teda pre časticu predmetu, ktorú sme brali v minulej lekcii. Toto písmeno sa používa len a len pre túto jednu časticu, inak nie. číta sa 'o'.

かなしみ - smútok
たのしみ - radosť
はなみ - japonský sviatok pozorovania kvetov
ふかい - hlboký
もしもし - halo! (keď zdvihnete telefón)
みます - vidím
しました - robil som
あなたはこのねこを*みましたか。 Videl si túto mačku?
むすこ - môj syn
むすめ - moja dcéra
あいしてた - miloval som ťa
あまい - sladký, prijemný
うま - kôň
うみ - more
ひま - voľno, voľný čas
ひめ - princezná
あさひ - vychadzajúce ranné slnko
はは - moja mama
ふね - loď, čln
むね - hruď
め - oko
のみます - pijem
のみもの - likér/ nápoj
きます - prídem
おとこのこ - chlapec
まめは - meno postavy z Memoirs of a geisha
さくらはさいた。Sakura kvitla
また - opäť, znovu
たなかさんはきのうここにきました。 - Včera sem prišiel pán Tanaka.
おもいます - myslím