6. Lekcia
Gramatika
1, chcem (niečo) robiť
Japončina nemá sloveso "chcieť" ako samé o sebe. Je používané IBA s niečím. hovoriť - "hanashimasu" oddelíme masu a nahradíme ho TAI, teda "hanashitai" a to už znamená chcem hovoriť.
tabemasu (jem) - tabetai (chcem jesť)
nomimasu (pijem) - nomitai (chcem piť)
kikimasu (počujem/počúvam) - kikitai (chcem počuť/počúvať)
yomimasu (čítam) - yomitai (chcem čítať)
mimasu (vidím) - mitai (chcem vidieť)
kaimasu (predávam) - kaitai (chcem predávať)
shimasu (robím) - shitai (chcem robiť)
ikimasu (idem) - ikitai (chcem ísť)
utaimasu (spievam) - utaitai (chcem spievať)
hanashimasu (hovorím) - hanashitai (chcem hovoriť)
ganbarimasu (snažím sa, držím sa, robím to ako najlepšie viem) - ganbaritai (chcem sa snažiť/robiť to najlepšie čo dokážem/vydržať)
Japončina nemá sloveso "chcieť" ako samé o sebe. Je používané IBA s niečím. hovoriť - "hanashimasu" oddelíme masu a nahradíme ho TAI, teda "hanashitai" a to už znamená chcem hovoriť.
tabemasu (jem) - tabetai (chcem jesť)
nomimasu (pijem) - nomitai (chcem piť)
kikimasu (počujem/počúvam) - kikitai (chcem počuť/počúvať)
yomimasu (čítam) - yomitai (chcem čítať)
mimasu (vidím) - mitai (chcem vidieť)
kaimasu (predávam) - kaitai (chcem predávať)
shimasu (robím) - shitai (chcem robiť)
ikimasu (idem) - ikitai (chcem ísť)
utaimasu (spievam) - utaitai (chcem spievať)
hanashimasu (hovorím) - hanashitai (chcem hovoriť)
ganbarimasu (snažím sa, držím sa, robím to ako najlepšie viem) - ganbaritai (chcem sa snažiť/robiť to najlepšie čo dokážem/vydržať)
Ashita benkyou shitai. (benkyou shimasu - učiť sa) (ahita- zajtra) .... Chcem sa zajtra učiť.
Ringo o tabetai. ..... Chcem jesť jablko.
Inu o kaitai. ..... Chcem predať psa.
Gakkou ni ikitai. (Gakkou-škola) ..... Chcem ísť do školy.
2, mashou
Mashou sa tvorí tak isto ako tai. Teda odobereme "masu" a pridáme MASHOU. Odborný význam takýchto slovies je imperatív prvej osoby množného čísla. Imperatív - rozkaz.
ikimasu - ikimashou (poďme!)
tabemasu - tabemashou (jedzme!)
nomimasu - nomimashou (pime!)
kikimasu - kikimashou (počúvajme!)
tabemasu - tabemashou (jedzme!)
nomimasu - nomimashou (pime!)
kikimasu - kikimashou (počúvajme!)
Kouen ni ikimashou. (kouen=park) Poďme do parku!
Eiga o mimashou. (eiga=film) Pozrime si film!
Ringo o tabemashou. Jedzme jablká!
Ongaku o kikimashou. (ongaku=hudba) Počúvajme hudbu!
Hon o yomimashou. Čítajme knihu!
Kuruma o kaimashou. (kuruma=auto) Predajme auto!
Kyou mo issho ni ganbarimashou. (kyou=dnes; mo= častica, ktorá znamená 'i', 'tiež'; issho ni=spolu/spoločne) Aj dnes sa spoločne snažme (robiť to najlepšie čo dokážeme)!
Teraz keď máme sloveso v "mashou" forme a chceme z neho spraviť otázku, tak pridá význam. Bude z neho nie len 1.os.pl. ale aj 1.os. sg.
Ikimashou ka. (Mám ísť? / Máme ísť?)
Utaimashou ka. (Mám spievať? / Máme spievať?)
Kono hon o yomimashou ka. (Mám čítať túto knihu? / Máme čítať túto knihu?)
Eiga o mimashou. (eiga=film) Pozrime si film!
Ringo o tabemashou. Jedzme jablká!
Ongaku o kikimashou. (ongaku=hudba) Počúvajme hudbu!
Hon o yomimashou. Čítajme knihu!
Kuruma o kaimashou. (kuruma=auto) Predajme auto!
Kyou mo issho ni ganbarimashou. (kyou=dnes; mo= častica, ktorá znamená 'i', 'tiež'; issho ni=spolu/spoločne) Aj dnes sa spoločne snažme (robiť to najlepšie čo dokážeme)!
Teraz keď máme sloveso v "mashou" forme a chceme z neho spraviť otázku, tak pridá význam. Bude z neho nie len 1.os.pl. ale aj 1.os. sg.
Ikimashou ka. (Mám ísť? / Máme ísť?)
Utaimashou ka. (Mám spievať? / Máme spievať?)
Kono hon o yomimashou ka. (Mám čítať túto knihu? / Máme čítať túto knihu?)
Podobne keď dáte tvar -masen do otázky, stane sa z neho 'neurobíš...?'
Ikimasen ka? (nepôjdeš? / nešiel by si?)
Utaimasen ka? (nespieval by si? / nezaspievaš?)
Ikimasen ka? (nepôjdeš? / nešiel by si?)
Utaimasen ka? (nespieval by si? / nezaspievaš?)
3,
XX wa doko ni arimasu ka. (Kde je XX?)
XX wa doko ni imasu ka. (Kde je XX?)
Slovesá imasu a arimasu. Obe znamenajú "byť" (nie sú ale kapuly), pretože znamenajú 'byť' v zmysle existovať, nachádzať sa, zatiaľ čo desu je skôr charakter sponového, neplnovýznamového slovesa. Rozdiel medzi IMASU a ARIMASU je ten, že arimasu sa používa pre neživé veci, zatiaľ čo imasu sa používa pre ľudí a zvieratá.
Okaasan wa doko ni imasu ka? (Okaasan=matka) Kde je mama?
Ako prvé použijeme "toho alebo to" na koho sa pýtame a keďže ten niekto alebo niečo je témou našej otázky, tak za ním nasleduje častica "wa" .Za ňou nasleduje opytovacie zámeno miesta "kde - doko", a keď nejde o až príliš neformálnu konverzáciu, tak za ním stojí častica "ni" za ňou už len sloveso imasu alebo arimasu a potom už len ka.
Maikusan wa doko ni imasu ka. (Kde je Mike?)
Maikusan wa gakkou ni imasu.
Neko wa doko ni imasu ka.
Neko wa asoko ni imasu.
Watashi no ringo wa doko ni arimasu ka.
(Anata no ringo wa) Koko ni arimasu.
Maikusan wa gakkou ni imasu.
Neko wa doko ni imasu ka.
Neko wa asoko ni imasu.
Watashi no ringo wa doko ni arimasu ka.
(Anata no ringo wa) Koko ni arimasu.
mae - pred
ushiro - za
yoko - vedľa, podel
ue - hore, na, nad
shita - dole, pod
naka - v, vnútri, dnu, v strede, v polovičke
soto -vonku
aida - medzi
tonari - vedľa, susediace
hidari gawa - ľavá strana
migi gawa - pravá strana
ushiro - za
yoko - vedľa, podel
ue - hore, na, nad
shita - dole, pod
naka - v, vnútri, dnu, v strede, v polovičke
soto -vonku
aida - medzi
tonari - vedľa, susediace
hidari gawa - ľavá strana
migi gawa - pravá strana
Neko wa doko ni imasu ka?
Soto ni imasu.
Naka ni imasu.
kuruma (auto) no (častica indikujúca vlastníctvo, ale aj genitív, sa spája s týmito príslovkami/predložkami)
kuruma no shita (ni) - pod autom
kuruma no ue (ni) - na aute
kuruma no ushiro (ni) - za autom
kuruma no naka (ni) - v aute
kuruma no soto (ni) - vonku z auta
kuruma no aida (ni) - medzi autami
kuruma no mae (ni) - pred autom
takze - Neko wa doko ni imasu ka.
Kuruma no ue ni imasu.
Kuruma no naka ni imasu.
Ki no ue ni imasu. (ki=strom)
Kuruma no ushiro ni imasu.
Soto ni imasu.
Naka ni imasu.
kuruma (auto) no (častica indikujúca vlastníctvo, ale aj genitív, sa spája s týmito príslovkami/predložkami)
kuruma no shita (ni) - pod autom
kuruma no ue (ni) - na aute
kuruma no ushiro (ni) - za autom
kuruma no naka (ni) - v aute
kuruma no soto (ni) - vonku z auta
kuruma no aida (ni) - medzi autami
kuruma no mae (ni) - pred autom
takze - Neko wa doko ni imasu ka.
Kuruma no ue ni imasu.
Kuruma no naka ni imasu.
Ki no ue ni imasu. (ki=strom)
Kuruma no ushiro ni imasu.
4, "de"
Vyjadruje, že slovo, ktoré stojí pred ňou, je v inštrumentáli (s,so)
kuruma de - autom
jitensha de - bicyklom
basu de - autobusom
densha de - vlakom
Kuruma de ikimashou ka. (Mám ísť autom?)
Jitensha de mise ni ikimashita. (Išiel som do obchodu na bicykli.)
Basu de ikitai. (Chcem ísť autobusom.)
Watashitachi wa basu de ikimashita. (Prišli sme autobusom.) (watashitachi=my)
Písanie
Ya - vyslovuje sa ako ja.
Yu - vyslovuje sa ako ju.
Yo - vyslovuje sa ako jo.
Ra - R je v japončine dosť špecifické písmeno. Japonci nerozlišujú R a L, je to pre nich jedno a to isté písmeno, preto niekedy vyslovujú R a niekedy L, teda kokoro je to isté ako kokolo teda srdce, sora ako sola, teda obloha atď. Japonské R je všeobecne vyslovované ako niečo medzi L a D s príchuťou R. Znie to hrozne, ale je to tak. Samozrejme niekedy povedia čisté L alebo R, to záleží už od človeka.
to všetko by ste už mali vedieť
Slovíčka:
hohoemi - úsmev
sora - obloha
tenshi - anjel
kurushimi - utrpenie
warau - smiať sa
aishiteru - milovať
koroshiraretakunakattara - keď nechceš byť zabitý
kono neko wa niku o tabemasen deshita.
hikari - svetlo
Yamane Mai - známa japonská osobnosť
Maaya Sakamoto - známa japonská speváčka
romaji - latinka
kanji - japonské znaky
nihon - Japonsko
rakuen - rajská záhrada
kamisama - boh
rekishi - dejiny, dejepis
reitouko - mraziak
nannin - koľko ľudí
denwa - telefón