Kurz japončiny 7.lekcia

Gramatika:

1, Prídavné mená

V Japončine sa prídavné mená delia na 3 skupiny. Sú to: i-prídavné mená , na- prídavné mená a no- prídavné mená. Tieto prídavné mená môžeme aj pomenovať ako adjektívne prídavné mená a podstatné mená. Teda, keď poviete v japončine "čierne auto" je to tam brané v podstate ako "auto, ktoré je čierne". 

i - prídavné mená

- sú to prídavné mená, ktoré sa končia na "i" , ale nie na hocijaké "i" tak povediac extra "i", teda i naviac.

akai - あかい - červený
furui - ふるい - starý
ookii - おおきい - veľký (výnimka v písaní - nebude to oukii ale ookii, teda dva znaky pre o za sebou)
chiisai - ちいさい - malý
atarashii - あたらしい - nový
kuroi - くろい - čierny
shiroi - しろい - biely
aoi - あおい - modrý
omoshiroi - おもしろい - zaujímavý/smiešny

Každé z týchto prídavných mien má koncovku i, ale nikdy to nie je i spojené so spoluhláskou (shi, ki, mi) . Teda sa píše samostatné い. Takisto ako všade aj tu je zopár výnimiek. Napríklad kirei, hoci sa končí na samostatné i, patrí do skupiny na- prídavných  mien. 

akai kuruma - červené auto
furui isu - stará stolička
ookii inu - veľký pes
chiisai nezumi - malá myš
atarashii mado - nové okno
kuroi neko - čierna mačka
shiroi hana - biely kvet
aoi ishi - modrá skala

Keď chcete povedať vetu Auto je červené, poviete Kuruma wa akai desu (desu sa často vynecháva, ale to samozrejme závisí od toho ako zdvorilostne a s kým sa rozprávate). Menej zdvorilejšie by bolo Kuruma wa akai. A pokiaľ chcete povedať červené auto, poviete Akai kuruma. 

ZÁPOR:

Kuruma wa akakunai.

Možno by ste čakali skôr Kuruma wa akai dewa arimasen, ale nie je to tak. Vždy, keď modifikujeme i-prídavné meno, tak otrhneme z jeho konca i zostane nám napr. aka, shiro, kuro, ooki, atarashi, ... Zoberieme si napr. červenú akai. Otrhneme z konca i. Vznikne aka, keď pridáme k nemu "ku" (akaku) stane sa z neho príslovka (akaku-červeno) a keď k tomu "ku" ešte pridáme NAI (akakunai) teda japonské spojenie pre negatív, vznikne znegované prídavné meno. akakunai = nečervený.

akaku - červeno     akakunai - nečervený
furuku - staro     furukunai- nestarý  
ookiku - veľko (používame aj pre veľmi/silno)     ookikunai - neveľký
chiisaku - malo     chisukunai - nemalý
atarashiku - novo     atarashikunai - nenový
kuroku - čierno     kurokunai - nečierny 
shiroku - bielo     shirokunai - nebiely 
aoku - modro     aokunai - nemodrý
omoshiroku - zaujímavo/smiešne     omoshirokunai - nezaujímavý/nesmiešny

 Kuruma wa akakunai - auto je nečervené === auto nie je červené.
 

furukunai kuruma - auto, ktoré nie je staré
ookikunai kuruma - auto, ktoré nie je veľké
chiisakunai kuruma - auto, ktoré nie je malé
atarashikunai kuruma - auto, ktoré nie je nové
kurokunai kuruma - auto, ktoré nie je čierne
shirokunai kuruma - auto, ktoré nie je biele
aokunai kuruma - auto, ktoré nie je modré
omoshirokunai kuruma - auto, ktoré nie je zaujímavé

Auto bolo červené. Pri takomto type vety stačí vytvoriť minulý čas z prídavného mena. A to tak, že oddelíme z neho i a pridáme KATTA. 

akai kuruma - červené auto
akakatta kuruma - auto, ktoré bolo červené
kuruma wa akakatta - auto bolo červené.

omoshirokatta hon
chiisakatta kodomo (kodomo=dieťa)
atarashikatta zasshi (zasshi=časopis)

MINULÝ NEGATÍV PRÍDAVNÉHO MENA
takze krok za krokom:
1. odtrhneme i
2. pridáme kunai
3. ako ste si všimli, nai sa tiež končí na extra i, a bude sa s ním pracovať ako s i-prid. menom, takže od nai odtrhneme i
4. pridáme katta
====================>AKAKUNAKATTA

furukunakatta kuruma - auto, ktoré nebolo staré
ookikunakatta kuruma - auto, ktoré nebolo veľké
chiisakunakatta kuruma - auto, ktoré nebolo malé
atarashikunakatta kuruma - auto, ktoré nebolo nové
kurokunakatta kuruma - auto, ktoré nebolo čierne
shirokunakatta kuruma - auto, ktoré nebolo biele
aokunakatta kuruma - auto, ktoré nebolo modré
omoshirokunakatta kuruma - auto, ktoré nebolo zaujímavé

tak na rekapitulaciu:

2, na-prídavné mená

na-prídavné mená sa nemusia končiť, na konkrétnu hlásku, ale akokoľvek.

shizuka - tichý
hen - zvláštny
suteki - pekný
kantan - ľahký, jednoduchý
genki - zdravý/energický

Keď chceme povedať "Moja mladšia sestra je tichá" povieme "Imouto wa shizuka desu." (imouto= mladšia sestra)
Ale keď už chceme povedať tichá mladšia sestra, povieme SHIZUKA NA IMOUTO. Medzi prídavným menom a objektom, ktorý popisuje, stojí častica NA.

Hen na hon - zvláštna kniha
suteki na neko - pekná/milá mačka
kantan na mondai - jednoduchý problém
genki na ojiisan - zdravý/energický starček

Genki desu ka. -  znamená -  Ako sa máš? 

Príslovka sa z týchto takzvaných adjektívnych podstatných mien spraví tým, že na jednoducho vymeníme za ni :
shizuka ni - ticho
hen ni - zvláštne
kirei ni - krásne
kantan ni - jednoducho

3, no-prídavné mená

blatistá rieka - doro no kawa

- doro znamená blato a kawa je rieka

Keď za podstatné meno pridáme časticu no (časticu vlastníctva/genitívu) stane sa z neho prídavné meno k podstatnému menu za časticou no.

Písmená: 

Sekundárna tabuľka hiragany:

k + " = g
s + " = z
t + " = d
h + " = b
h + °=p