Gramatika
1, DE - miesto akcie
Používa sa pre miesto, kde sa odohráva nejaká akcia. „Heya de hon o yomimasu.“ V izbe čítam knihu. (heya= izba). Čítať knihu je akcia. A preto povieme Heya DE, lebo to heya, teda izba, je miestom akcie čítania knihy.
Rozlišujeme stav a akciu. Stav je napríklad bývať, takže tam nemôže byť častica de.
Rozobratá veta ako príklad a zopakovanie.
Kouen de tenisu o shimasu. (tenisu= tenis=>tenisu o shimasu= hrám tenis) Hrám tenis v parku.
Kde hrám tenis? Kde vykonávam akciu? V parku. Príslovka miesta, takže za ním je de = Kouen de
Čo vlastne robím? Cieľ vety je povedať, že hrám tenis, teda za tenis bude častica WA. A čo robím s tenisom? HRÁM. Nemôže byť shimasu tenisu wo, pretože v Japonskej gramatike, je sloveso na poslednom mieste.
Watashi no heya de benkyou shimasu. Učím sa vo svojej izbe.
Toshokan de hon o yomimasu.(toshokan= knižnica) Čítam knihy v knižnici.
Watashi no uchi de shukudai o shimashou. (uchi= dom, shukudai= domáce úlohy) Robme si úlohy u mňa doma. (doslova – V mojom dome úlohy robíme)
Eigakan de eiga o mimasu.(eigakan= kino, eiga= film) Pozerám filmy v kine.
2,Slovesá
Slovesá majú veľmi veľa tvarov a zdvorilostných úrovní.
Slovesné tvary:
...imasu
...imasen
...imashita
...imasen deshita
...itai
...imashou
A to ešte zďaleka nie je všetko.
Japonské slovesá sa delia na tri skupiny. – 1.godan slovesá, 2.ichidan slovesá 3.nepravidelné slovesá
1, GODAN slovesá:
Godan doslova znamená patkrok (go= pat, dan= stupeň / krok). Do tejto skupiny slovies patria slovesá, ktorá sa nekončia na –iru alebo –eru v slovníkovej forme. Samozrejme, že existujú aj výnimky.
Godan slovesá sú tie, ktoré sa končia na:
- Aru
- Oru
- Uru
- Ku
- Gu
- Samohláska+u
- Tsu
- Mu
- Nu
- Bu
- Su
Tvary slovies sa tvoria pomocou prípon. – masu, masen, ....- Tieto prípony sa pridávajú k jednému zo základných siedmych tvarov, ktoré má každé sloveso.
tvar 1 hanasa
tvar 2 hanashi
tvar 3 hanasu
tvar 4 hanase
tvar 5 hanasou
tvar 'te' hanashite
tvar 'ta' hanashita
Všimnite si, že sa, shi, su, se, sou je poradie v hyragane. A toto budete potrebovať pri všetkých godan slovesách.
Japončina pozná 3 základné zdvorilostné úrovne: najnižšia, ktorá sa volá kudaketa (keď sa v slovesách nachádza –mas- napr. ikiMASu, ikiMASen
Po nej nasleduje teinei , čo je normálna zdvorilostná forma a potom je keigo, čo je pokročilá forma, ktorá sa ešte delí na pokornú a úctivú.
Tvar 3, v ktorom sa sloveso končí na U, je základný takzvaný slovníkový tvar slovesa, tento tvar vyjadruje to isté čo tvar (i)masu, len je to neformálna forma. Podľa tohto tvaru sa tiež rozlišuje, či sloveso patrí k ichidan alebo godan slovesám. Tieto tvary fungujú tak, že v závislosti od toho, na akú slabiku končia vytvárajú týchto 7 základných tvarov, ku ktorým sa potom pridajú ďalšie prípony a menia ich význam.
TVAR 1: tento tvar nikdy nestojí samostatne, teda nikdy nenájdete nikde napísane proste len hanasa, alebo ika, alebo yoma. obvykle sa spája s negatívnymi príponami.
TVAR 2: tento tvar môže stáť samostatne a v tomto prípade je to väčšinou podstatne meno, alebo v spojení s iným slovesom v tretom tvare vytvára frazálne sloveso. Viažu sa k nemu hlavne prípony zdvorilosti, teda -mas-
TVAR 3: slovníkový tvar. vyjadruje neminulý pozitívny tvar slovesa. Pripája sa k nemu množstvo prípon, ktoré ale väčšinou patria do stredne pokročilej japončiny
TVAR 4: tento tvar môže za určitých podmienok stáť sám. Väčšinou sa však vyskytuje s príponami pre kondicionál a i.
TVAR 5: Tento tvar vyjadruje to isté ako tvar -mashou, len je neformálny. Vidieť ho s príponou je dosť ojedinelé.
TVAR 'te': tento tvar vyjadruje imperatív alebo priebehový čas. Spája sa prevažne so slovesom iru (3. tvar od slovesa imasu)
TVAR 'ta': vyjadruje minulý čas, Viaže sa väčšinou s príponou pre kondicionál.
Tvary te a ta sú oba nepravidelné pri godan slovesách (preto sú ťažšie než ichidan slovesá), resp. závisia od koncovky slovesa.
Tu je prehľad ich tvorenia:
|
ak sloveso konci na: |
tvar 'te'/'ta' bude: |
priklad: |
|
-u, -tsu, -a/-o/-uru |
-tte/tta |
omou (myslieť)=>omotte/omotta; katsu (vyhrať)=>katte/katta; wakaru (rozumieť)=>wakatte/wakatta |
|
-mu, -nu, -bu |
-nde/-nda |
yomu (čítať)=>yonde/yonda; shinu (zomrieť)=>shinde/shinda; asobu (hrať sa)=>asonde/asonda |
|
-ku |
-ite/-ita |
aruku (kráčať, prechádzať sa)=>aruite/aruita |
|
-gu |
-ide/-ida |
oyogu (plávať)=>oyoide/oyoida |
|
-su |
-shite/-shita |
hanasu (hovoriť)=>hanashite/hanashita |
ganbaru = vydať zo seba to najlepšie, držať sa, snažiť sa
ganbara
ganbari
ganbaru
ganbare
ganbarou
ganbatte
ganbatta
furu = padať (dážď/sneh)
fura
furi
furu
fure
furou
futte
futta
mamoru = ochraňovať
mamora
mamori
mamoru
mamore
mamorou
mamotte
mamotta
saku = kvitnúť
saka
saki
saku
sake
sakou
saite
saita
oyogu = plávať
oyoga
oyogi
oyogu
oyoge
oyogou
oyoide
oyoida
warau = smiať sa
warawa
warai
warau
warae
waraou
waratte
waratte
matsu = čakať
mata
machi
matsu
mate
matou
matte
matta
tanoshimu = tešiť sa, mať radosť
tanoshima
tanoshimi
tanoshimu
tanoshime
tanoshimou
tanishinde
tanoshinda
shinu = zomrieť
shina
shini
shinu
shine
shinou
shinde
shinda
yorokobu = radovať sa
yorokoba
yorokobi
yorokobu
yorokobe
yorokobou
yorokonde
yorokonda
sagasu = hľadať
sagasa
sagashi
sagasu
sagase
sagasou
sagashita
sagashite
omou= myslieť
narau= naučiť sa
nakusu= stratiť
asobu= hrať sa
kanashimu= smútiť
aruku= kráčať, prechádzať sa
sodatsu= vyrásť
isogu= ponáhľať sa
magaru= zabočiť
okuru=poslat
toru=vziat
Posledná časť z hyragany sú terciárne hlásky:
