Kurz japončiny 9.lekcia

Gramatika:

1,ichidan slovesá

Slovesá, ktoré končia na -iru alebo -eru. Napr. sloveso MIRU, teda vidieť:

tvar 1 mi
tvar 2 mi
tvar 3 miru
tvar 4 mire
tvar 5 miyou
tvar 'te' mite
tvar 'ta' mita
 

tvary 'te' a'ta' sú pravidelné - odtrhnete -ru a pridáte -te alebo -ta.

Ako všade aj tu sú výnimky. Slovesá, ktoré sa síce končia na iru/eru, ale zaobchádzame s nimi ako s godan slovesami. 

KIRU - odrezať, odťať, od strihúť
HAIRU - vojsť
CHIRU - padať (kvety)
MAJIRU - pomiešať 
MAIRU - ísť/prísť (pokorná forma od slovies kimasu a ikimasu (resp. v slovníkovej forme kuru a iku))
NIGIRU - chytiť, uchopiť
SHIRU - vedieť
KAGIRU - obmedziť
HASHIRU - bežať
SHABERU - rozprávať sa, hovoriť s
HERU - zmenšovať (počet), ubúdať
KERU - kopnúť
KAERU - vrátiť sa
TERU - žiariť
SUBERU - kĺzať sa,

Toto sú všetky výnimky. Neexistuje žiadna výnimka, pri slovách, ktoré nekončia na iru/eru, žeby patrili do skupiny ichidan. Také tam nemajú. Jeden príklad na slovese shiru:

shira
shiri
shiru
shire
shirou
shitte
shitta

Tvary 

Tvar 1.

Ani godan, ani ichidam slovesá v prvom tvare NIKDY NESTOJA OSAMOTE. K tomuto tvaru sa viažu hlavne negatívne prípony. 

1. prípona -nai, označuje negatív slovesa, ku ktorému ju pridáme.


shiranai =neviem (shiru=viem; shira=1.tvar + nai = NEviem)
tabenai =nejem (taberu=jem; tabe=1.tvar + nai = NEjem)
kikanai =nepočujem (kiku=počujem; kika=1.tvar + nai = NEpočujem)

Kare wa kouen ni ikanai. - (kare=on) Nejde do parku.
Tabenai ka? - Nebudeš jesť?
Ano eiga o minai. - Nebudem pozerať ten film.
Kore wa watashi no dewa nai. - Toto nie je moje.

"Kore wa watashi no dewa nai." arimase je negatív od slovesa byť, koncovka mas, je zdvorilostná koncovka, takže dewa arimasen, je to isté ako dewa nai, iba povedané neformálnym spôsobom.

2. prípona -nakatta. - ide o MINULÝ NEGATÍV- keďže nai sa správa ako i-prídavné meno, odstránime z jeho konca i a pridáme minulý čas -katta a z toho nám vznikne nakatta

shiranakatta =nevedel som (shiru=viem; shira=1.tvar + nai = NEviem; nai - i = na+katta=nakatta=>shiranakatta = nevedel som)
tabenakatta =nejedol som (taberu=jem; tabe=1.tvar + nai = NEjem; nai - i = na+katta=nakatta=>tabenakatta = nejedol som)
kikanakatta =nepočul som (kiku=počujem; kika=1.tvar + nai = NEpočujem; nai - i = na+katta=nakatta=>kikanakatta = nepočul som)
 

Watashi ga ano ringo o tabenakatta. - Ja som to jablko nezjedla.
Kinou wa gakkou ni ikanakatta. - Včera nešiel do školy.

Písmo:

Hyraganu sme už prešli celú, tak je na rade katakana. 

a:

i:

u:

e:

o:

ka:

ki:

ku:

ke:

ko: