1.Lekcia
Budem sa snažiť vám dať každý týždeň jednu lekciu. Bude obsahovať slovíčka, znaky (písmo) a gramatiku.
V tejto lekcii si niečo povieme o japončine a slovese BYŤ. Zatiaľ budem písať v štýle Romaj, teda prepis z japonského písma do latinky.
Niečo málo o japončine:
- japončina nemá žiadne rody a ani množné čísla, ale niektoré slová môžu byť vyjadrené v množnom čísle pomocou použitia špecifickej prípony
- sloveso v japončine nájdeme na konci vety, a teda sa najprv dozvieme kto s kým, kedy, kde a až potom čo vlastne robí
- rod, číslo alebo osoba neovplyvnuje ostatné časti vety.
- slovesá majú len 2 časy: prítomný (na vyjadrenie prítomného a budúceho času) a minulý (na vyjadrenie minulého času)
- na vyjadrenie gramatickej funkcie podstatných mien sa používajú partikule.
Predlžovanie:
- namiesto dĺžňa japonci píšu v hiragane požadovanú samohlasku 2x
a sa predlžuje cez a - okaasan - mama (okásan)
i sa predlžuje cez i - oniisan - starší brat (onísan)
u sa predlžuje cez u - senshuu - minulý týždeň (senšú)
e sa predlžuje cez e prípadne i - oneesan - staršia sestra (onésan)
- tokei - hodinky (toké)
o sa predlžuje cez o prípadne u - oosaka - Osaka (ósaka)
- kouen - park (kóen)
Čítanie:
Ako ste si už možno všimli, niektoré slabiky sa čítajú inakšie ako sa píšu. Podobne ako v angličtine.
schi - ši
chi - či
ji - dži
ya - ja
Gramatika:
- sloveso ide vždy nakoniec, teda jednoduchá štruktúra vety bude vyzerať PODMET-PREDMET-SLOVESO
DESU- väčšinou sa vyslovuje ako "des"
- je to kapula, teda sloveso byť
Keď sa povie "yyy desu" znamená to "To je yyy."
Hon desu. - To je kniha.
Inu desu. - To je pes.
Neko desu. - To je mačka.
Empitsu desu. To je ceruzka.
Ringo desu. - To je jabloko.
Časticou "ka" vzniká otázka. Teda...
"Inu desu." - To je pes" , "+ka" vznikne "Inu desu ka." - Je to pes?
a tak to platí všeobecne.
Hon desu ka. - Je to kniha?
Neko desu ka. - Je to mačka?
Ringo desu ka. - Je to jeblko?
Japonci neskloňujú:
Daijoubu desu ka. - Je to v poriadku?
("daijoubu" sa číta "daidžóbu", znamená to v poriadku, v pohode. "Daijoubu." alebo formálnejšie "Daijoubu desu." znamená "To je v poriadku.")
"Daijoubu desu ka." môže tiež znamenať - Si v poriadku?
- Ste v poriadku?
- Je to v poriadku?, atď
Čo je to? - Nani desu ka.
V tomto prípade "desu ka" zostáva a "čo" sa povie "nani". Lepší preklad pre nani je anglické "what". Napr. v angličtine sa dá spýtať What time si it?, tak isto aj v japonsku Nani ji desu ka.
Pred určitými hláskami sa "nani" číta ako "nan".
Teda sa neprečíta "Nani desu ka." , ale "Nan desu ka." a tak isto aj "Nan ji desu ka."
"nai," a "masen"
-označuje zápor
- čo ak nie ste alebo niečo nie je v poriadku? je veľa spôsobov ako to vyjadriť. Tu sú 2:
Prvý je "ja nai desu" a druhý "dewa arimasen"
Inu ja nai desu. - To nie je pes.
Inu dewa arimasen. - To nie je pes.
"dewa arimasen" je o niečo viac formálnejšie ako "ja nai desu".
"Hai" a "Iie"
hai- áno
iie- nie
Menšia skúška či tomu naozaj rozumiete. Prečítajte si vety a skúste vytvoriť preklad.
Nani desu ka.
Inu desu.
Neko desu ka.
Iie, neko dewa arimasen.
Empitsu desu ka.
Hai, empitsu desu.
.
.
.
.
.
Vety znamenajú:
Nani desu ka. - Čo je to? .... (nezabúdaj, že v tomto prípade sa "nani" číta "nan")
Inu desu. - To je pes.
Neko desu ka. - Je to mačka?
Iie, neko dewa arimasen. - Nie, nie je to mačka.
Empitsu desu ka. - Je to ceruzka?
Hai, empitsu desu. - Áno, je to ceruzka.
Pár písmen na koniec. Učte sa ich tak, ako sú znázornené a podľa poradia. Je to celkom dosť dôležité.
A, I, U, E, O
A:
I:
U:
E:
O:
Výslovnosť:
A - ako klasické a
I - takmer rovnako, lenže je to slabá samohláska, takže sa stane, že sa sem-tam nevysloví
U- niečo medzi slovenkým u a nemeckým ü
E - veľmi podobne
O - klasicky
Tak, prvá lekcia je za nami, približne o týždeň čakajte ďalšiu. Presný dátum bude vždy uvedený v Kalendári akcii.